Príchod z neznáma

Po zvolaní jej mena sa majsterka zahľadela priamo na Amberi. Všimla si že jej oči planuli hnevom, javili sa skoro intenzívne oranžovej farby, zamračené akoby Daina zazerala na svojho najväčšieho nepriateľa. Bolo to desivé. Bleskovým výskokom sa presunula priamo k lodi, a pri Amberi sa objavila v priebehu jediného momentu. Červeň v jej očiach náhle pominula, a Daina dopadla jedným kolenom na dlážku nakladacej rampy. Zhlboka vydychovala, akoby po dlhom behu. Na jej opasku sa hompáľal rakatánsky artefakt, podobný ako ten ktorý zničila v Randovej kancelárii. Ten, ktorý prehováral k Amberi. Sálala z neho pálivá temnota.
"Moja učeňka, ešte nemôžeme odísť. Naša misia nie je dokončená." Zdvihla pohľad na Amberi, z ktorého jasne usúdila že si majsterka nerobí srandu. Nikdy si nerobila srandu. Myslela to celkom vážne. Vzápätí na to zoskočila naspäť do hangáru a trpezlivo čakala na Amberi. Xen a Celbo zrejme mali v lete pokračovať a z Aragdie vypadnúť, no vy dve ste tu museli zostať. Také bolo rozhodnutie majsterky.

Nevedela som, čo si o tom pohľade pomyslieť. Ako keby som naozaj hľadela na nepriateľa a nie na Dainu. V momente som si uvedomila, že už nestojí na svojom mieste a niekde.. zmizla. Vlastne stála hneď za mnou, otočila som sa k nej a keď Daina klesla na jedno koleno, len som si k nej čupla. Chcela som jej pomôcť sa postaviť. Vyzerala, že je naozaj vyčerpaná. No v tom ku mne podvihla pohľad a povedala, že ešte nemôžme odísť. Nerobila si srandu. Netušila som, čo za misia to bola a čo sme tu mali spraviť ale.. nebolo to dosť? Dosť možno bola Xenova loď jediná, ktorá bola ešte stále z Aragdie schopná odísť.. Ako zoskočila späť dole, len som si povzdychla a obrátila som pohľad niekam do vnútra lode. 
"Nečakajte na nás.. Proste choď, Celbo, rada som ťa poznala... Xen, vidíme sa.. snáď." Po týchto slovách som sa len zľahka uškrnula a sama som zoskočila z lode. Pomocou sily som pád spomalila a dopadla som do takého poldrepu,  z ktorého som taktiež klesla na jedno koleno, no skôr z praktických dôvodov. Pozrela som sa ešte na Xenovu loď, no posledný krát. Po tom som pozornosť venovala majsterke.
"Tak.. aká je naša misia?" Spýtala som sa s veľavýrazným pohľadom. Bolo na mne vidieť, že už nechcem počuť žiaden akože plán a ani žiadnu výhovorku či vymyslenú blbosť.

Obaja započuli čo majsterka povedala, a Xenovi nezostávalo nič iné, len chápavo prikývnuť.
"Veľa šťastia." Vyčaroval slabý úklon a Amberi ešte venoval široký úsmev. Mohla si byť istá že týchto dvoch ešte znova stretne, ich cesty sa vždy prelínali. Ich pomoc sa vždy zíde. No teraz to zostávalo len na vás dvoch.
Daina pomalým krokom vykročila cez hangár, z ktorého väčšina preživších rýchlo po príchode majsterky zmizla. Zostávať tam bolo samovražda; sami videli čo sa stalo ostatným nešťastníkom. Aj napriek tomu Aragdia v tejto chvíli patrila pod kontrolu rakatáncov, a vy ste sa nachádzali uprostred nepriateľského územia. Nech Daina zamýšľala čokoľvek, jej plán musel byť dobrý, inak ste nemali šancu sa odtiaľto dostať živé.
"Musíš mi prepáčiť - klamala som ti. Nikdy tu nešlo o Randa." Začala s vysvetlením Daina. To bolo teraz jasné. "Rád nás sem vyslal zabezpečiť tieto artefakty. Vykopali ich niekde na starej sithskej planéte, takže mysleli že ide o staré sithské predmety.  Rand ich potom všetky odkúpil, zvolal sem každého kto má o také veci záujem." Pokračovala a ukázala na čierny trojuholníkový predmet na jej opasku. Len pred chvíľou ju používala na posilnené spojenie so Silou. O tom celkom mlčala. "Lenže my sme vedeli komu skutočne patria. A že ich skutoční majitelia o ne budú mať záujem. No nečakala som, že... takto rýchlo." Povzdychla a pokrčila plecami. Z hangáru ste vyšli do vstupnej chodby, kde na zemi ležalo zo tucet tiel. "Naším cieľom je hlavný sklad. Potajme." Okrem iného nespomenula ani čo sa stalo s vodcom rakatáncov, proti ktorému bojovala v Randovej kancelárii. Namiesto toho podišla ku akejsi konzole, čosi do nej naťukala a v stene blízko vás sa otvoril poklop. Okrem ventilačných a údržbarských šácht v stropoch Aragdiou prechádzali aj úzke bočné chodby slúžiace droidom. Pomocou nich ste snáď mohli prejsť loďou bez toho aby vás objavili. "Toto by nás malo kryť." Ukázala na malé vrecúško, v ktorom sa nachádzal ďalší artefakt. Koľko ich už majsterka stihla ukradnúť? A odkiaľ vedela ako fungovali? Vo vzduchu stále viselo množstvo nezodpovedaných otázok.

Postavila som sa na nohy a pozorne som si vypočula majsterku. No, nemala som jej to za zlé. Mala svoje dôvody, len som nevedela, pre čo mi o niečom takom nepovedať hneď. "No, vyzerá to tak, že ma stále berieš ako dieťa heh.. nemôžem ti to mať za zlé." Slabo som sa usmiala, no bolo vidieť, že ma to mrzelo.  Vykročila som za ňou a zároveň som prikývla, keď mi povedala, že je našim cieľom hlavný sklad.  Podišli sme ku konzoly a ja som zatiaľ dávala pozor na okolie, aj keď majsterka musela mať omnoho lepší rozhľad, než ja. 
Pozrela som sa na poukázané vrecúško. Bol v ňom ďalší artefakt. No nič som sa jej na teraz nepýtala.
"No, keď odtiaľto odídeme, rada by som sa porozprávala.. Po tom." Veľavýznamne som sa na Dainu pozrela. A to sa na mňa naštvala, keď som jej tu včera spravila tú scénku s mojim odchodom. V mojich očiach zatiaľ viedla, všetkými desiatimi. 
"Mám ísť prvá?" Spýtala som sa, keď som si čupla ku údržbarskej šachte, že do nej vleziem. Prečo inak by ju aj otvárala.

Daina prikývla a nechala ju ísť prvú. Tieto bočné chodby neboli príjemné - úzke, tmavé, pretkané potrubiami, plné extrémne teplého a lepkavého vzduchu. Prakticky išlo o strojárske cestičky, kde ľudia nemali zostávať dlho; prostredie vhodné naozaj len pre droidy. Ale vy ste to mohli vydržať. Nemali ste na výber. Učni a žoldnieri vás isto začali už hľadať, alebo možno predpokladali že ste unikli na tej súkromnej jachte. Opatrnosti nikdy nebolo dosť.
Ako ste pomaly a opatrne prechádzali chodbičkami, osvetlenými len matným červeným svetlom, motory a stroje sa náhle roztriasli. Malý priestor sa za krátko celkom ponoril do pary, a Amberi pred seba nevidela ani len na krok. Potrubia sa stali tak horúcimi že na dotyk pálili kožu. Aragdia štartovala a pomaly sa rozbiehala - rakatánci ju unášali. Majsterka zastavila a pozorne sa započúvala.
"A teraz zistíme kde ukrývajú svoje cennosti." Pousmiala sa potmehúdsky, pričom jej vôbec nevadilo že sa zrejme dostanete za hranice rakatanskej ríše, bez akéhokoľvek spôsobu na únik. Ale mala dobrú pointu. Ak o vás nevedeli, Aragdia smerovala na miesto, kde artefakty plánovali vyložiť. Snáď to len nebola ich domovská planéta, Lehon.
Vzduch v chodbe sa stal neznesiteľným, a vedeli ste že horúčava vás onedlho uvarí zaživa. Bolo načase si pohnúť. Po chvíli kráčania ste mohli konečne vypadnúť. Pomocou konzoly ste otvorili otvor v stene a vyšli do chodby. Daina padawanku rýchlo zatiahla cez najbližšie dvere do akéhosi bytu, pravdepodobne hosťovskej komnaty, podobnej akú ste dostali vy.
"Nájdi si niečo na seba." Prikázala Daina s pohľadom, ktorý jasne hovoril: nedá sa na teba už pozerať. V izbe bolo niekoľko skríň, každá z nich plná rôzneho oblečenia, praktického i viac štýlového. Okrem toho mohla využiť aj kúpelňu, aspoň na opláchnutie.

Vošla som do chodby, ktorou sme začali prechádzať. Onedlho na to sa však šachtou začala prenášať para a plech bol na dotyk horúci. Bolo to takmer neznesiteľné, hlavne keď som v podstate bola na boso a tak som sa horúceho plechu dotýkala neustále. Našťastie sme to ale nemuseli znášať dlho. Cez ďalší panel sme otvorili ďalší poklop a z tohto horúceho pekla sme vypadli. Majsterka ma zatiahla do akéhosi bytu a zavrela za nami dvere. Utrela som si z čela pot, čo mi však moc nepomohlo, keďže aj moja ruka bola úplne premočená. 
Nevinne som sa na Dainu pozrela. Aj by som povedala uštipačnú poznámku, ale.. radšej som zaliezla do kúpeľne, kde som sa plánovala celá opláchnuť. V podstate som tam nechala tie zdrapy, čo sa už moc za oblečenie ani len nedali považovať a ako som vpochodovala späť do kvázi "spálne", v podstate som prevrátila na ruby všetky skrine s oblečením. Netrvalo dlho, kým som si ho aj obliekla. Bolo prevažne čierne teda.. rada by hrdá asi nebola. Elastické nohavice s vysokými topánkami. Top ktorý pripomínal.. no, nikdy som nič také na sebe nemala, takže som ani nevedela, čo by mohol pripomínať. Cez to všetko ešte čierny plášť s otvorenou pravou stranou a kapucou, ktorú som zatiaľ na hlavu nedávala. 
"Teda.." Poznamenala som, keď som tam tak stála a obzerala som sa v zrkadle. ".. tak takto sa cítia členovia senátu.." Spýtavo som sa pozrela na majstekru, či môže byť. Teda.. nehovorila že máme držať low-profile nie?

Na obliekanie Daina vybrala vskutku dobré miesto, lebo táto komnata len donedávna musela patriť nejakej bohatej slečne. Outfit, ktorý si tu Amberi dokázala zostaviť, bol naozaj luxusný a isto neuveriteľne drahý. No tej žene to mohlo byť jedno - väčšinu civilov na palube Aragdie zajali žoldáci, a držali ich ako zajatcov. Pravdepodobne ich plánovali využiť na astronomické výkupné; predsa len, išlo zvyčajne o dôležité a významné osoby. Tento fakt si zaraz uvedomila aj Daina. Cieľ vašej misie smeroval inam, ale stále ste patrili do Rádu, stále ste boli Jedi. A mali ste šancu zachrániť desiatky osôb, ktoré by boli Rádu mimoriadne vďačné. Isto by to imidžu Jedijského Rádu v Republike pomohlo. Majsterka na jej výber oblečenia reagovala len slabým prikývnutím.
"Sústreď sa na moment." Poznamenala prísne, tak ako to majstri robili vždy. Potom sa zamyslene pozrela na Amberi. "Povedz mi, padawanka - pokúsime sa o záchranu zajatcov alebo budeme pokračovať v našej misii?"

Prikývla som. Presne som vedela, čo tým myslí. Hovorila mi to často, hlavne keď bola moja myseľ dosť prelietavá, čo sa stávalo často. Keď mi však dala na výber medzi posádkou a misiou.. Zamračila som sa. Nemala som rada tieto rozhodnutia. "Veľmi dobre vieš... že si vyberiem misiu.. ale ak pred sebou budem mať ľudí, ktorý si vyžadujú našu pomoc, neodvrátim sa od nich a nenechám ich na pospas týmto bastardom." No na druhú stranu majsterka tiež veľmi dobre vedela, že som ten typ padawana, ktorý je známy pre svoje radikálne činy. Napríklad sa to ukázalo aj v kokpite, keď som si vybrala životy Xena a Celba pred životmi ľudí v riadiacej miestnosti, čo nebolo rohodnutie, ktoré by v ráde príliš akceptovali. V tomto to so mnou bolo naozaj ťažké. Mojim najväčším problémom bol snáď nedostatok empatie k ľuďom, ktorý ma nezaujímali.

"Výborne." Odvetila majsterka a z jej výrazu Amberi mohla usúdiť, že odpovedala správne. Možno sa len chcela uistiť čo by v tejto situácii jej padawanka spravila. Stačilo jej vedieť, že sa rozhodne korektne, a nezačne lpieť na emóciách, ktoré boli pri príliš vysokej intenzite vskutku hlúpe - aspoň podľa toho ako ju to naučila Daina. Viac slov z nej nedostala. Majsterka sa náhle postavila a vychádzala z miestnosti. "Už nie sme ďaleko."
Ešte pred dverami dvihla ruku a zastavila. Pozorne sa započúvala do humu Aragdie. "Vchádzame do hyperpriestoru." Poznamenala potichu, pričom ste len mohli hádať kam rakatánci loď plánujú uniesť. No onedlho sa budete nachádzať na území ich ríše, a to bola desivá myšlienka. Ale majsterka mala vždy nejaký plán. Bez neho by tu neostávala, čeliac istej smrti alebo zajatiu. Ak boli rakatánci takto ochotný ukázať vám miesto, kde zbierali svoje vzácnosti (ako kopu mocných artefaktov), jednak o vás nevedeli alebo ste kráčali rovno do pasce.
Zbytok cesty ste mali prejsť priamo cez chodby, čoho sa majsterka vôbec neobávala. Aragdia bola obrovská, a v lodi sa nachádzalo len zopár rakatáncov (okrem majstra zopár učňov) a za stovku žoldnierov. Na obsadenie lode nepotrebovali armádu - obranné systémy lode boli neutralizované Random pod kontrolou rakatanského vodcu - a žoldnieri si museli poradiť len s osobnými ochrankami hostí. Daine bolo jasné, že skladisko s artefaktami bude dobre chránené. Zo dve chodby pred príchodom do skladu Daina odrazu zastavila.
"Teraz sem privolám dvoch oponentov, od teba výrazne mocnejších. A oboch ich zabiješ." Prehovorila svojím učiteľským hlasom a na padawanku nadvihla obočie. Bol na to teraz vhodný moment? Majsterka ju vždy trénovala týmto spôsobom - utop sa alebo začni plávať. No teraz... život alebo smrť. "Priprav sa."
Amberi ani len nedala čas na nádych. Z batohu vytiahla jeden z artefaktov a položila ho doprostred chodby. Potom sa ho zľahka dotkla, aktivovala predmet pomocou Sily, a sadla si kamsi do tmavého rohu, odkiaľ mohla boj v pokoji sledovať. Ktokoľvek však príde si ju isto všimne - čo mala v pláne?
V mysli Amberi sa ozval hlas majsterky. "Bojom ťa budem sprevádzať. Počúvaj každé moje slovo a nezlyháš." Ambi pocítila že sa niekto blíži. Dve osoby, mocné v temnej stránke sily. Dvaja učni. Prichádzali priamo od skladu. Perfektne skočili na lep. S majsterkinou mocou by táto misia bola jednoduchá, ale Amberi bola stále padawanka, a tréning nemohla zanedbať. "Po prvé - nedovoľ im získať ten predmet. Nedovoľ im ho zničiť." Rakatánci boli neustále bližšie. Začula ich tiché stopy. "Neútoč okamžite. Zameraj sa na pohyby svojho oponenta. Duševná a fyzická stránka bytosti sú dve rôzne zložky bytia, no nikdy nie sú oddelené. Ak správne prečítaš pohyb, správne prečítaš aj myšlienky a úmysly. Urob to."
Len zo desať metrov pred Amberi obaja učni zastavili a vytiahli svoje zbrane. Jeden mal jednoručný svetelný meč, druhý dve vibročepele. Dainu si nevšimli, aj keď prakticky sedela rovno pred nimi. Majsterka ich účelne pomenovala. "Alfa a beta."
"Odovzdaj svoj meč a kľakni si na zem." Prikázal alfa zamračene a hrot žltého meča výhražne namieril na Amberi. Beta medzitým zo záujmom hľadel na aktívny artefakt ležiaci priamo medzi vami. "Nebudem to opakovať."

Majsterka mi spočiatku trocha pripomínala nejakú umelú inteligenciu, no radšej som to nekomentovala. Úprimne som mala hlavu na toľkých rôznych miestach, že som ani túto myšlienku neudržala dlho v hlave. Potrebovala som sa jednoducho sústrediť na ďalšie veci.
Leď sa zrazu Daina zastavila a vysvetlila mi, čo po mne chce, prekvapivo som na ňu pozerala. Teda nebolo to úplne nečakané. Na to som s ňou bola príliš dlho. Nakoniec som len prikývla a zatiaľ čo majsterka spravila svoje.. prípravy, ja som sa psychicky zmierila s tým, že ma čaká veľmi náročná a ťažká chvíľa. Skôr ma napadlo, či Rakatánci nezistia, že tu sme.. ak zrazu prídu o dvoch vojakov. teda podľa jej slov som typovala, že sa bude jednať o učňov.. už aj s jedným som mala celkom problém. Moja príprava spočívala v poskakovaní na špičkách. Vyzeralo to, ako keby som sa pripravovala skôr na nejaký nelegálny Coruscantský zápas.. a že ma už z takých Daina pár krát nasilu musela vytiahnuť. Dala som si dole plášť, ktorý som pohodila stranou a pár krát som si v rukách pretočila svetelný meč, ktorý bol ale stále zhasnutý. 
Okej, nenechám.. Priblíźili sa dve osoby. Dvaja učni, ktorý v rukách držali rôzne zbrane. Svetelný meč a dve vibročepeľe. To až takmer nebolo fér.
"Yeah jasné, hneď to bude." Po mojich slovách som zapla svetelný meč a ešte som si trocha ponaťahovala ruky. Ruku som natiahla k artefaktu, ktorý som pomocou sily pritiahla, aby ich náhodou nenapadlo skôr, to isté. Výrazne mocnejších hm? No, na čase zistiť, čo je na týchto slovách pravdy.. Čepeľou som pred sebou do zeme spravila čiernu spálenú čiaru, ako keby som si od nich merala vzdialenosť.