Príchod z neznáma

Od majsterky sa jej nedostalo odpovede. Amberi si ani nemohla byť istá či jej správa "došla." Ale ak áno a táto vaša akcia sa poserie, aspoň vás mal kto zachrániť. Zároveň jej Ambi vyslala správu priamo z ventilačnej šachty, v ktorej rozhodne nemala čo robiť, a ak si to majsterka uvedomí, tak ju priam roztrhne. Po tom ako sa vydala pravou chodbou v diaľke za sebou začula plechový buchot. Zrejme Xen a Celbo. Vedela že idú za ňou, no stále mala veľký náskok.
Po dlhom plazení sa napriek studenou a tmavou šachtou si Amberi konečne všimla slabé lúče svetla, prechádzajúce cez mriežku v strope nejakej miestnosti. Ako sa blížila, hlasy v komnate silneli a konečne dokázala rozpoznať jednotlivé slová. Nemýlila sa, naozaj tu išlo o nejaký tajný, súkromný obchod. V luxusnej (a nezvyčajne rozľahlej) komnate posedávalo zo tucta ľudí rôznych rás, ktorých spájala jedna vec - boli známi. Bohatí. Vplyvní. Osoby, ktoré si mohli dovoliť čokoľvek, lebo mali peniaze. Sprvu sa zdalo akoby išlo o nejaké predstavenie. Publikum s nadšením sledovalo pódium. Na pódiu stálo niekoľko osôb, spoločne aj s ozbrojencami. Zdalo sa že hlavnou atrakciou je predmet zahalený látkou, akousi zamatovou pokrývkou. Amberi nevedela čo sa tam nachádza, ale odrazu ju premkol veľmi zlý pocit. Srdce akoby sa jej prepadlo do žalúdku, a jej ruky sa sami od seba roztriasli. Začali jej slziť oči a odrazu mala ťažkosti s dýchaním. Muž na pódiu napokon pokrývku z predmetu opatrne a pomaly stiahol. Poznala to... nevedela to priradiť, ale každý Jedi, bez toho že by ten predmet čo i len raz v živote zahliadol, vedel o čo ide. Pod plachtou sa nachádzal dokonale hladký a čistý trojuholník v tvare pyramídy, čierny ako vesmír samotný, zdanlivo pohlcujúci svetlo, o veľkosti ľudskej hlavy. Pri pohľade na predmet mala Amberi pocit, že ju udiera do hlavy ako vlna Sily. Bol to mocný artefakt, a isto pôvodom z mimoriadnej a mocnej temnoty. Miestnosťou sa rozľahlo ticho - publikum bolo ohúrené. Nikto ani nemukol. No tí ľudia necítili to čo Amberi. To necítil nikto. Zdalo sa akoby k nej artefakt prehováral... šepkavým, tichým a temným hlasom.

Ignorovala som zvuky, ktoré spôsobili tí dvaja. No nachádzali sa ešte ďaleko. Len som dúfala, že budú tichší, keď sa dostanú bližšie ku mne. Nepotrebovala som odtiaľto utekať a spraviť z toho ródeo. Nie že by bolo moje prvé.. hlavne za prítomnosti Xena.

Nakoniec som došla v podstate až nad miestnosť, kde sa odohrávalo hlavné predstavenie. Cez mreže som videla dosť značnú časť miestnosti, zároveň aj s pódiom, na ktorom bolo niekoľko stráží ktoré strážili zahalený predmet. Síce som netušila, čo by sa tam mohlo nachádzať, z nejakého dôvodu ma premkol nepríjemný pocit. Začala som byť nervózna. Začala som sa potiť a ťažšie sa mi dýchalo. Predmet, aj keď zahalený, úplne absorboval celú moju pozornosť. Ani by som si neuvedomila, keby že sa ku mne tie dve motovidlá priblížia. 
No v tom látku strhli a moja myseľ začala hrať na poplach. No ktorým smerom? V momente som prestala dýchať. Tlak v pľúcach mi to nedovolil. Hlava ma rozbolela od tej ohromnej "aury" a v ušiach sa mi ozýval šepot. Slová.. ktorým som nerozumela. Mimovoľne som k predmetu načiahla ruku, aj keď nás delili mreže na ventilačke. Ani som nerozmýšľala. Bol to.. pud... ktorý ma prinútil k tomuto artefaktu načiahnúť nie len moju ruku, ale aj sa ho dotknúť "Silou".

Amberi premkol hrozivý živočíšny strach a chlad, akoby sa dotýkala prastarého predmetu ponoreného do temnoty pred tisíckami rokov. Nikdy niečo podobné nezažila. Ten pocit bol neopísateľný. Jedna časť jej podvedomia chcela uniknúť, ukryť sa čo najďalej od čiernej pyramídy, ba aj na druhej strane galaxie. Vyžarovala z nej moc, strašidelná a neovládateľná, a Amberi sa pred očami zatmievalo. Aj napriek tej hrôze však artefakt bol lákavý. Nezrozumiteľným a tichým šeptom prisľuboval obrovskú moc. Priťahoval ju k sebe a Amberi si nevedomky uvedomila, že ten predmet jednoduche chce mať. Musí ho mať. Rozhodla sa predmet preskúmať, nie mu odolávať, a to bolo možno obrovskou chybou. Artefakt ju začal postupne obmotávať svojimi chápadlami, medzi ním a mladou padawankou sa vytvorilo mohutné spojenie Sily. Ešte predtým než ju donútil skočiť do miestnosti a bez okolkov ho schmatnúť, snáď aj zabiť kohokoľvek kto by sa jej postavil do cesty, burácavý hlas artefaktu prerušil iný, známejší hlas.
Amberi. Bojuj. Odolávaj. Nenechaj sa... Začula majsterku v hĺbke mysle, no jej hlas zakrátko prerušil šepot pyramídy, výrazne posilnený. Amberi už nevedela čo sa deje, svet okolo nej sa rozmazal a ocitla sa na pokraji bezvedomia. Niečo, niekto ňou začal mykať, začula vydesené hlasy. Bol to Xen. Celbo. Hovorili nahlas. Istotne vás už objavili. No to jej mohlo byť jedno. Ak nechcela podľahnúť artefaktu, musela sa zaprieť celou svojou sebavôlou. No spadnúť do narúčia temnoty bolo tak jednoduché, chutné a úžasné.

Pyramída sa mi stále viac a viac prihovárala. Vlastne by to bol len veľmi mierny opis. V momente, keď som sa jej dotkla silou, ma pevne schmatla do sovjich chápadiel a ja som ani len nemala vôľu, sa ich nejakým spôsobom snažiť zbaviť. Vydesilo ma to, chcela som sa schovať a utiecť, v čom ma podporil aj hlas majsterky. Snažila som sa bojovať, no každú jednu psychickú zábranu, ktorú som medzi seba a pyramídu, ako stenu postavila, moc a vplyv tohto artefaktu prebúral. Stále som nedýchala... stále som bola k pyramíde a viac a viac priťahovaná. Videla som len pyramídu, svet okolo ako keby prestal existovať. Teda bol tam, no pripomínal mi skôr rozmazanú rieku, ktorej detaily som nevedela a ani nechcela rozoznávať. Započula som v diaľke vydesené hlasy, pocítila som, ako mnou niekto myká, no ani som sa nepohla. 

Šachta v ktorej som bola, sa roztrhla pod náporom sily, ktorou som sa ju snažila preraziť, aby som mohla vpadnúť do miestnosti. V momente keď som bola na nohách, som ruku načiahla k pyramíde, ktorú som sa snažila silou uchopiť a bez ďalšieho rozmýšľania ju k sebe pritiahnuť, dotknúť sa jej. Ani som si neuvedomila, že som musela pravdepodobne pri tomto počínaní zraniť nie len Xena a Celba, ale aj ľudí okolo mňa. Môj pokus o roztrhnutia šachty bol naozaj.. silný. "Je to moje.. moje.." Šepla som s trocha prapodivným úsmevom. Aj keď spotená ako keby som práve dokončila vytrvalostný beh a so strhanými pohybmi, musela som vyzerať ako šialenec.

Realita sa zmenila na nezrozumiteľný šum rôznych zvukov a hlasov, a tunelové videnie Amberi smerovalo len k jednej veci - jediný predmet ktorý ju v tejto chvíli v celej galaxii zaujímal. Možno si s hrôzou uvedomila, že by za moc pyramídy zabila kohokoľvek, len aby ju mohla mať v rukách. Pod náporom Sily sa šachta priam roztrhla, Amberi vletela do aukčnej sály a artefakt držala v rukách v priebehu sekúnd. Sama nevedela čo sa vôkol nej deje, ale na tom nezáležalo. Akonáhle sa však dotkla pyramídy, akoby temnota samotná ju ovalila. Obrovský a náhly prísun moci do takej neskúsenej mysle a mladého tela jednoducho nemohla zvládnuť. Amberi nemala o čase pojem, ale za krátko prestala vnímať, v čiernote celkom oslepla a stratila vedomie.

Z pohľadu jej spoločníkov to bola jedným slovom hotová katastrofa. Keď za ňou v šachte dorazili, Amberi sa ocitla v akejsi kóme, nereagovala na nich. Potom prehovorila slová, ktoré nedávali zmysel. Napokon skríkla, Xena a Celba prudko odhodilo nazad a svet sa zmenil v chaos. Celé publikum sa pustilo na útek a do sály vrazili bezpečnostné zložky. Amberi upadla do bezvedomia, a kým sa Xen aj s Celbom prebrali, sedeli na zemi s putami. Po majsterke ani stopy. Zrejme vedela že sa stalo niečo zlé, ale nechať sa chytiť by bolo hlúpe.

Amberi precitla v neznámy čas, na neznámom mieste. Ležala na hodvábnej posteli v akejsi izbe. Nebola to cela. Nehodili vás do väzenia. Povedať že sa cítila pod psa by bolo zľahčovanie. Zdalo sa akoby vypila sto fľaší corellianskej whisky a pochytila ju najväčšia opica v histórii. Komnata v ktorej ste celkom isto boli pod domácim väzením bola väčšmi luxusná než vaša pôvodná. Za stolom na druhej strane miestnosti posedával Xen, hľadiac kamsi do blba. O Celbovi nebolo ani známky, rovnaké platilo o majsterke.
"Vitaj naspäť." Pozdravil ju Xen keď si všimol že je konečne hore. Netváril sa veselo, ale celkom vážne. Amberi si vlastne nepamätala takmer nič. Naposledy šachtu, aukciu a... pyramídu. Pri myšlienke na artefakt padawanku ešte viac zabolela hlava.

Pomaly som otvorila oči. Boleli ma, rovnako ako aj hlava. Ako keby sa mi v nej vŕtal prastarý medický robot, so zlým naprogramovaním.  Nebolo to náhle otvorenie očí, ale pomalé. Ani som ich neotvorila úplne, keďže ma celkom oslepilo aj to slabé svetlo. Rukou som si prekryla oči, nepríjemne som sa zatvárila. Sťažka som dýchala, pocítila som, ako mi z tela tečú potoky potu. Sucho v ústach a vyprahnuté hrdlo.. a hrozný pocit absolútneho nevyspatia. Navyše tá hlava, prečo ma tam bolela hlava? 
Nespomínala som si na moc, len na ten večierok.. šachtu.. pyramídu.. ešte väčšia bolesť hlavy. 
Posadila som sa a len som sa rozhliadla po svojom tele. Nemala som žiadne zranenie, ale aj tak ma všetko bolelo. No za to pokojne mohla aj tá hlava. Stále som na sebe mala oblečenie z bálu, ktoré však bolo momentálne teraz úplne prepotené a špinavé.
"Ah sakra.." Zamrmlala som popod nos, keď som sa spamätala z ďalšej prudkej bolesti hlavy. Pohľad mi zastal na Xenovi.
"Je.. je to zlé?" Spýtala som sa ho a snažila som sa nahmatať niečo na pitie, keďže som sa po týchto slovách v podstate rozkašľala kvôli suchému hrdlu.

Xenov pohľad po jej otázke Amberi teoreticky stačil ako celkom jasná odpoveď, ktorá naznačovala: áno, je to katastrofa. Napriek tomu prehovoril, pričom na ňu hľadel... obozretne. Vedel že vtedy nebola pod vlastnou kontrolou, ale v jeho práci bola opatrnosť vhodná vždy.
"Pamätáš si niečo?" Spýtal sa, ale mal dojem že Amberi bude trpieť amnéziou. Na kuchynskej linke naplnil pohár studenou vodou, pohár jej priniesol a sadol si k nej na posteľ. "Na toto si budeš chcieť sadnúť." Poznamenal sucho a počkal až sa Ambi napije. "Celba si skoro poslala do nemocnice. To prežije. Ale... ten chlap na pódiu. Neviem čo presne sa stalo, no tú vec ti nechcel dať. A... potom si ho zabila. Jednoducho padol mŕtvy na zem." Pokrčil plecami Xen, so skúmavým pohľadom v očiach. Ako nájomný lovec bol zvyknutý na smrť a zabíjanie, nerobilo mu to problém. Ale Amberi bola padawanka Rádu Jediov. Niečo také bolo nevídané. Na učňa rozhodne. Za takéto veci sa vyhadzovalo z Rádu. A potom nasledovali iné problémy. Súdenie. Možno čas vo väzení. V každom prípade, koniec tréningu. A to ste sa ešte nedostali k majsterke... Xen sa najväčšmi obával jej reakcie - to on nahovoril Amberi na tú blbosť v šachtách. "Zvažujem útek. Daina... Daina ma zabije. Možno sa ukryjem. Kým... kým sa neschladia hlavy." Hovoril zo zúfalstvom v hlase, skoro mu bolo do smiechu. Bola to naozaj absurdná situácia. Amberi si mohla byť istá, že Rád sa o jej prečine môže dozvedieť len od majsterky - či to bola vec dobrá alebo nie, to zostávalo otázkou.

"Niečo málo.." Povedala som potichu. Vyzeralo to naozaj zle.. teda nie len zle, katastrofálne. Pravdepodobne najväčší prúser, aký sa tu len mohol stať. Ostala som teda sedieť a vďačne som prijala pohár vody, ktorý som do seba vyklopila. Vypila som ho na ex a konečne som pocítila aspoň malú úľavu. 
"Oh.. tá vec." Takmer som zaškrípala zubami. Ešte aj teraz ma zaujímalo skôr to, čo sa s ňou stalo. To že som niekoho zabila, som pravdepodobne na jeho prekvapenie zobrala pomerne v poriadku. 
"Nie je môj prvý, nebude posledný .. s tým som sa už zmierila." Skôr ma trápilo to jeho pomenovanie.. proste padol mŕtvy. To znelo desivo a celkom som sa toho aj bála. Padnúť mŕtvy.. to nebolo niečo, čo by som mala vedieť ako užívateľ "svetlej" strany Sily. Pripomína to skôr Sithov. Až ma striaslo. Kolená som si na posteli pritiahla k sebe a len som si ich objala. 
"Nezabránim ti v tom... ja.. neviem. Nemyslím si, že by ktorýkoľvek padawan odolal.. bolo to strašné." Prehrabla som si rukou prepotené vlasy. 
"Teraz sme u toho bohatého magora?"

Zdalo sa že Xen sa najväčšmi obáva majsterky, a Amberi sa mu nemohla diviť. Ona ako padawanka bola v istom bezpečí, Daina ju aspoň nemohla na mieste rozseknúť, ale Xen vám dvom narobil také obrovské problémy, že by sa nedivil ak by stretnutie s ňou neprežil. Xen ale vedel že Daina je stále vysoko postavená členka Rádu - ako Jedi by svoje emócie mala potlačiť. No po dlhoročných skúsenostiach si tým nebol tak istý. Amberi toho o nej nevedela viac, a nájomný lovec jej to radšej nikdy neprezradil. Bola by vskutku zhrozená. A ich tajomstvá si stále nechával len pre seba. Popravde, Xen bol pre Dainu príťažou - ak by jej chcel urobiť zle, Rád by ju okamžite vyhodil. Reakcia Amberi ho však trocha prekvapila... možno nečakal že sa na mieste zrúti, ale správu zobrala veľmi dobre.
"Tá vec... ťa absolútne zbláznila. Na moment si celkom zošalela." Poznamenal s povzdychom, a ešte aj teraz ho striaslo pri pomyslení na čiernu pyramídu. Artefakt ho nepochytil tak ako Amberi, ale stále mal z neho rešpekt a naskakovali mu zimomriavky. Ten predmet musel byť skutočne prastarého a mocného pôvodu. Pri jej ďalšej otázke len prikývol na súhlas.
"Galen Rand. Vedel som že je to bastard, ale... ten artefakt som nečakal. A zrejme ich má desiatky. Nemám tušenia kde ich mohol zobrať. Mám dojem že obchoduje so Sithmi. Možno to je ten dôvod prečo vás sem Rád vyslal. Mali podozrenie že Rand zradil Republiku za ich chrbátom. Dáva to zmysel." Zamýšľal sa Xen. Všetko do seba sadalo ako skladačka. "Chcú nás pred neho predviesť. A... neviem či chcem aby nás Daina z tejto prdele zachránila. Z dažďa do kaluže." Xen sa rozhodne mal na čo tešiť.

Táto situácia mi prišla stále menej a menej po vôli. Vlastne som si až teraz uvedomila, že ani náhodou nie sme v bezpečí a nápad utiecť, by bol pravdepodobne lepší aj pre mňa. Ak sa jednalo o nejaký mocný sithský artefakt, sama som s tým nemala čo robiť. Tým veciam z času na čas podľahli aj Jedi rytieri.. mladý a neskúsený padawan ako ja...
Postavila som sa z postele a len som sa začala rozhliadať po tejto miestnosti. 
"Nie len tá vec.. cítila som.. temnú stranu Sily. Vieš.. vždy vo mne bola ale.. teraz som ju proste nemohla kontrolovať. Prečo myslíš že je moja majsterka práve Daina?" Stroho som sa pousmiala. No nebol to príjemný úsmev. 
Na chvíľku som privrela oči a znova som sa pokúsila použiť silu na preskúmanie okolia.  "Máš pravdu. Nemôžme to nechať na Dainu, musíme sa dostať von. Predviesť pred toho magora sa nenechám." Oči som otvorila a len som sa pozrela na rôzne možné východy. 
"Myslím, že by som bola schopná.. niekam spraviť dieru.. som celkom mocná len.. kontrola eh.. však si ma videl. Pôjdeme cez hlavný vchod?"