Príchod z neznáma

Daina to možno prehnala, keď ich nazvala "výrazne mocnejšími." Od väčšiny ostatných učňov áno, ale Amberi dostala vždy len ten najlepší tréning. Majsterka sa s ňou nikdy nehrala. No stačilo že boli dvaja, a to už bol pre Amberi problém. Reálne skúsenosti v boji proti viacerým oponentom, ktorí používali Silu, jej chýbali - zrejme preto sa majsterka rozhodla túto situáciu využiť.
"Spravila si chybu!" Sykla jej priamo do ucha Daina, a to sa súboj ešte ani nezačal. "Z dvoch cieľov si spravila jeden, na ktorý sa môžu obaja pevne sústrediť." Bolo jasné že mala na mysli artefakt. Amberi si ho pribrala k sebe aby sa o to nepokúsili nepriatelia, a to bolo niečo s čím majsterka nesúhlasila. V inom prípade by to bol samozrejmý ťah, ale nie teraz. "Musíš sa naučiť sústrediť na viacero frontov... rozdeliť svoje sily. To donúti aj nepriateľov rozdeliť ich sily... áno, zostáva tu risk že jeden z týchto frontov padne, a celé tvoje úsilie sa zrúti, pretože si sa nezamerala perfektne ani na jeden z nich. Preto im obom musíš venovať plnú pozornosť. Naučiť sa to." Hovorila Daina ďalej a jej slová sa rýchlo potvrdili. Po Amberi vybehli obaja učni naraz - jeden ju obišiel zozadu, a rýchlo si uvedomila, že útoky z dvoch strán nevydrží dlho - aspoň nie proti oponentom podobnej úrovne ako Amberi. Ale ak by jeden z nich išiel po artefakte...
"Sama tento boj nevyhráš - iba v súboji dvoch proti dvom." Ambi nemohla zistiť čo presne má majsterka na mysli, ale pokúsiť sa o niečo mohla.

Aj by som prevrátila očami, ale pravdepodobne by mi to moc nepomohlo. Vedela som od momentu, keď mi prvý krát sykla do ucha, že si moc počas tohto súboja rozumieť nebudeme. Navyše som nevedela, o čom hovorí. Nie že by sa ten artefakt vedel sám brániť. Pár krát som si v ruke artefakt pohodila, ako keby sa jednalo o nejakú loptičku ktorá nemala moc veľkú hodnotu. Ostatne pre mňa naozaj veľkú hodnotu nemala. V tom sa voči mne rozbehli a ja som spravila to isté, len oproti nim. Odrazila som výpad prvého z nich, na čo som sa cez neho snažila pretlačiť kupredu, aby sa mi ten druhý nedostal do chrbta, no nemohla som povedať, že sa mi to práve podarilo. V rýchlosti som sa prehla dozadu, čím ma len tesne minula vibročepeľ toho druhého, až som spravila mostík a následne premet späť na nohy, pri ktorom som bola nútená odraziť ďalší výpad. Bolo ťažké. Už od začiatku ma tlačili, ani sa nedalo hovoriť o príliš vyrovnanom súboji. Pravda bola tá, že som artefakt nechala niekde pod ich nohami, pri tom premete. Predsa len som mala len dve ruky. Majsterka mohla pocítiť, že ju moc nevnímam. Možno to bolo kvôli sústredeniu sa na boj. Aj keď jej slová do mojej hlavy prichádzali, v podstate som ich podvedome.. no vytesnila.

Jeden z jej oponentov bol artefaktom natoľko zaujatý, že akonáhle ho pustila z ruky, rakatan sa od Amberi ladným akrobatickým úhybom vzdialil a natiahnutou rukou ho k sebe privolal. Na krátky moment sa Amberi teda venoval iba jeden nepriateľ, ktorého útoky dokázala efektívne vybrániť. Horšie bolo spraviť to čo po nej majsterka požadovala - sústrediť sa na artefakt a vlastnú obranu zároveň. Síce mala šancu seknúť smerom po natiahnutej ruke, ktorou k sebe ťahal artefakt, alebo artefakt Silou odhodiť kamsi ďalej - znamenalo by to aj že by ten druhý využil chvíľkovú slabinu v jej obrane. To čo sa jej Daina snažila vysvetliť, na to potrebovala dlhé roky tréningu.
"Nedovoľ mu tú vec získať." Varovala ju majsterka. Samozrejme, ak by sa rakatan dokázal na artefakt napojiť, táto "bitka" by sa pre Amberi rýchlo skončila. Majsterka bola prítomná a mohla kedykoľvek zakročiť, no Ambi vedela ako zle Daina reaguje na akékoľvek zlyhanie svojej padawanky.
"Spôsob boja svojho súčasného oponenta už musíš mať prečítaný! Obrana proti jeho útokom by sa mala stať automatickou, bez rozmýšľania, skoro reflexom. Ked sa tak stane, môžeš sa plne sústrediť na manipuláciu Sily. Na ten predmet." Predstavovala si to pomerne jednoducho, ale dávalo to zmysel. Výhodou bolo, že rakatan, s ktorým v momente bojovala, využíval podobný štýl ako ten učeň predtým v chodbe, a neprejavoval nejakú zvýšenú agresiu. Akoby sa ju len snažil zdržať, možno len poraniť, nie zabiť.

Zabralo to. Naozaj boli tak hlúpy? Teda nechcela som nikoho podceňovať, ale prišlo mi trocha divné, nesnažiť sa ma poraziť a až po tom riešiť nejaký artefakt. Musel pre nich znamenať naozaj veľa. V podstate som stále dorážala a vymieňala som si útoky s alfou, zatiaľ čo beta natiahol rukou a mal v pláne k sebe artefakt pritiahnuť. Zúrivo som sekla Alfe do strany, no nemienila som sa s ním pretláčať. V momente, ako by sa naše meče stretli, by som sa od jeho čepeľe tou svojou odmrštila a zahnala sa po ruke rakatánca, ktorý ma teraz ignoroval. Tiež ma napadlo posnažiť sa odkloniť útoky jedného rakatánca na druhého ale.. na to neboli dostatočne agresívny. Pravdepodobne ma nebrali ako dostatočnú hrozbu. Nemohla som povedať, že by ma to neiritovalo.

Amberi si isto všimla aj to, že obaja učni boli veľmi mladí. Na rakatanov nemala oko, predsa len, naživo prvého videla len pred chvíľou a ten ju skoro zabil. Ale títo dvaja boli len chlapci, mladší ako ona sama. Museli prejsť naozaj extrémnym tréningom, pretože Amberi bola mimoriadne schopná a bojovali približne na podobnej úrovni. No pokiaľ by zatlačila a vážne sa ich snažila poraziť, proti jednému by nemala problém. Majsterka sa odmlčala - akoby ju čosi zarazilo. Spomínala že títo dvaja sú mocnejší, no možno sa zmýlila. Doteraz sa zdala celkom neomylnou. A Amberi si všimla medzier v ich schopnostiach.
Alfa počítal s tým, že jeho oponentka sa pokúsi o pretláčanie, a prekvapene odstúpil nazad. Beta dokázal Silou artefakt dvihnúť nad zem, no na útok Amberi reagoval dostatočne rýchlo a ruku radšej stiahol. Predmet preletel na druhú stranu miestnosti, a beta sa zapotácal.
"Títo dvaja... poslali ich sem na smrť. Netuším ako si tento trest... alebo test vyslúžili. Taktika je mi to známa." Prehovorila Daina, pričom jej tón sa rázne zmenil. Z prísnosti skôr na ľútosť. "Myslím, že sithovia tieto spôsoby prebrali od rakatanov. Vrhať všetkých na smrť, až sa objaví jeden, ktorý prežije a zvíťazí. Len tí najsilnejší."
Odrazu povstala z tmavého rohu ako duch bez akéhokoľvek varovania a dvoch chlapcov skoro zrazilo na zem od ľaku. Pre istotu sa takticky vzdialili a neisto hľadeli na majsterku.
"Aké je meno vášho majstra?" Spýtala sa Daina s prižmúrenými očami a ku chlapcom spravila zopár krokov. Obaja spravili to isté, len do druhej strany. Museli sa jej báť ako čerta.
"Na tom nezáleží, Jeedai. Musíme vás zabiť." Odvetil alfa a vošiel do ofenzívnej pozície. Dainou to ani nepohlo.
"Inak zabijú vás?" Kontrovala majsterka, na čo už ani jeden z nich neodpovedal. Ich mlčanie hovorilo jasne - mala pravdu. Daina sa otočila na Amberi, a padawanka mohla tušiť čo bude nasledovať.
"Čo s nimi urobíme?" Prehovorila v jej mysli. Zabíjať deti nebolo niečo čo Jediovia vyhľadávali, a títo dvaja učni tu zrejme boli proti vlastnej vôli. A teraz sa snažili prežiť. Zabi, alebo buď zabitý. Daina sa už isto rozhodla, no chcela počuť aj názor svojej padawanky.

Aj keď sa mi podarilo oklamať alfu, beta stihol stiahnuť ruku a predmet len preletel ďalej do miestnosti. Úprimne som z týchto dvoch necítila taký nátlak, ako som si myslela, že budem čakať. Tiež mi tu niečo nesedelo. Boli dobrý, naozaj dobrý.. no ten s ktorým som sa stretla, keď sme utekali do hangáru, bol na úplne inej úrovni. Odstúpila som dozadu a artefakt som znova len pritiahla bližšie k svojim nohám. 
"Toho som si vedomá..." Prebehlo mi sucho hlavou. V podstate som tiež raz takým spôsobom.. žila, aj keď som si to nepamätala, pretože som ešte bola veľmi mladá. Isté veci mi v hlave stále ostali, aj keď skôr pocity, než spomienky. Keď sa majsterka objavila, neboli jediný, kto sa jej zľakol. No ja som aspoň vedela, že medzi nami je. Zhasla som svetelný meč a len som si ruky založila na hruď.
"Čo môžme robiť? V momente keď sa im otočíme chrbtom, skočia po nás... nie že by sami mali na výber. Ostatne.. ja som vtedy po tebe tiež .." Nedopovedala som. Teda stále som bola potichu, komunikovala som len pomocou myšlienok.

Majsterka sa zamyslela, ale nie na dlho. Nemohli ste tu postávať a rozprávať sa - Aragdia sa stále nachádzala v hyperpriestore a každou chvíľou ste mohli doraziť priamo do srdca rakatanskej ríše. Dovtedy ste už museli mať vymyslený plán úniku.
"Bezvýchodisková situácia. Ale stále sú to naši nepriatelia." Potvrdila Daina slová svojej padawanky a predstúpila vopred. Rozhodla sa ich nezabiť. Naopak, dala im ďalšiu šancu na prežitie. V tomto súboji by isto umreli, ale majster týchto učňov ich možno za toto zlyhanie nezabije. Daina vždy rozhodovala pragmaticky, ale neznášala vraždenie nevinných, najmä detí. Bolo jasné že títo učni nemali na výber a do tejto situácie boli dotiahnutí proti vlastnej vôli.
Alfa aj beta sa náhle ocitli v akejsi stáze, ktorá ich celkom znehybnila. Majsterka tak urobila jediným švihnutím ruky. Očami vás stále sledovali, no nemohli sa ani pohnúť, ako sochy. Bez slova sa vybrala ďalej, a konečne ste mohli vstúpiť do skladu. Miestnosť strážilo niekoľko žoldnierov, no Daina sa ich rýchlo zbavila pomocou vlastných schopností (poslala ich naháňať zvukové a vizuálne ilúzie). Za normálnych okolností by to prenechala na Amberi, ale na to naozaj nebol vhodný čas. Stále vám hrozilo smrteľné nebezpečie. Napokon ste dorazili na miesto, kde boli všetky artefakty uložené. Týchto predmetov tam museli byť stovky - rôzneho tvaru, výzoru, no takmer vždy čierne ako sama temnota vesmíru. K Amberi neprehovárali; zrejme boli deaktivované. Majsterka začala pomedzi police plné artefaktov pomaly prechádzať, a každému jednému venovala pohľad. Akoby hľadala niečo konkrétne.
"Amberi, nebudem ti klamať. Budeme si veriť, áno?" Prehovorila majsterka so slabým úsmevom a Amberi hneď vedela že ide o čosi dôležité. Plánovala jej Daina najprv klamať? Možno si nebola istá či môže svojej padawanke dôverovať.
"Rád mi dal úlohu - ak sa k artefaktom dostaneme, všetky mám zničiť. Všetko čo tu vidíš. Nenechať ani len jeden." Hovorila a do ruky opatrne vzala malú tmavú kocku. "Najprv by si si pomyslela, že ide o praktické rozhodnutie. Zabrániť nepriateľom v získaní mocných predmetov. Inými slovami, sabotáž. Ale ich rozhodnutie nepochádza z... pragmatizmu. Nie. Pochádza zo strachu. A slabosti. Tak funguje Rád posledné desaťročia. Zavrhnúť čokoľvek čo by mohlo ohroziť ich moc a pohodlie... zavrhnúť všetko čomu nerozumejú." Majsterka sa stratila kdesi v tieni, no Amberi vedela odhadnúť ako sa asi tvári.
"Prezraď, vyhovela by si tým slabochom?"

Prekvapilo ma, že sme ich nezabili. Ani som nevedela, čo vlastne Daina spravila. nejakým spôsobom ich.. zastavila, znehybnila? Bolo toho ešte veľa, čo som sa od nej nenaučila. Nadhodila som ľahký úškrn a len som si meč dala znova do záhybov blúzky. Prehodila som si cez ramená tmavú pláštenku a spolu s Dainou som sa vydala kade ľahšie. Vošli sme do skladu, kde sa nachádzalo mnoho vecí, vrátane strážnikov. No o tých sa postarala Daina. Asi sa naozaj ponáhľala, čo som sa jej nemohla diviť. Nakoniec sme prešli až do miesta, kde sa nachádzalo mnoho artefaktov, ktoré sa síce líšili tvarom a veľkosťou ale.. všetky boli čierne ako noc. na nejakej odľahlej planéte.
Prekvapene som sa na majsterku pozrela. Nevedela som tak úplne, čo myslí tým "že si budeme veriť". ja som jej svojim spôsobom verila, aj keď mi bolo jasné, že mi mnoho vecí nehovorí.
"Ja ti verím." Poukázala som na ňu prstom trocha.. sklamane? kto vie. "Ty máš o mne pochybnosti.." Bolo vidieť, že ma to trocha mrzí. No len som si ju vypočula a potichu som prikývla. 
"Nikdy som nemala radu príliš v láske, ani rád. Som loyálna tebe, nie im." Bola moja odpoveď. Či som s ňou nesúhlasila alebo súhlasila, teraz bolo jedno. Viac menej som nemala nič proti tomu, kam jej nápad smeroval.

Amberi mohla byť sklamaná, a pravdepodobne na to mala právo, no musela si uvedomiť, že majsterka do nej vkladala obrovskú dôveru, a to bol zároveň obrovský risk. Ak by sa ju rozhodla prezradiť, Daina by v Ráde skončila - možno aj v Republike ako takej. To, že sa jej rozhodla s týmto zdôveriť, znamenalo že pred svojou padawankou nemá v úmysle skrývať mnoho vecí.
"To rada počujem. Preto si ich ponecháme." Prikývla Daina a zdalo sa že konečne našla to čo hľadala - akýsi čierny hladký ovál, väčší ako ostatné artefakty. Na ústach jej pohrával úsmev, rovnako ako aj v jej očiach. Ovál schmatla a vložila ho do batohu.
Náhle ste pocítili že Aragdia vyšla z hyperpriestoru a loď sa za krátko celkom zastavila. Hum motorov a strojov ustal. Ocitli ste sa takmer v úplnom tichu.
"A teraz... nákladné lode. Artefakty naložia, a my sa zvezieme." Povedala sebaisto, akoby vedela presne čo sa bude diať. No dávalo to zmysel. Tie vzácnosti chceli mať u seba, a potom mali v pláne Aragdiu zničiť, alebo ju poslať do šrotu. Spoločne ste sa ukryli na tmavom mieste, kdesi mimo dohľadu, a trpezlivo čakali - majsterka zatiaľ meditovala.
A hľa, zanedlho sa v sklade objavila hŕstka žoldnierov, aj s učňom, ktorého Amberi dobre poznala. Bojovala proti nemu v tej chodbe. Ku šťastiu vás pred objavením kryl majsterkin inhibítor. Počkali ste až kopy artefaktov naložili na repulzorové palety a z miestnosti odišli. Blízko skladu sa nachádzal hangár slúžiaci na nakladanie a vykladanie zásob - tam ste zamierili, potichu a opatrne, ale rýchlo pomocou Sily.
V hangári bolo rušno. Okrem mohutnej nákladnej lode dorazili aj dva vojenské transporty, z ktorých teraz vychádzali pomocné jednotky. Celú akciu organizoval učeň a aj majsterka vedela že nabehnúť do boja by bol nerozumný, ba aj smrteľný nápad. Proti takej malej armáde ste nechceli bojovať. Palety práve nakladali do nákladného priestoru, na každej z nich mohutná krabica plná artefaktov. Únik z tejto pekelnej jachty bol na dosah.
"Bude to znieť hlúpo..." Prehovorila Daina krútiac hlavou. "Ale už si sa niekedy zviezla v krabici?" Zrejme ju nič lepšie nenapadlo. No nebol to zlý nápad. Palety neprechádzali žiadnym skenerom, ich obsah nekontrolovali, a inhibítor vás zakrýval pred učňom.

"Všetky?" Bola prvá otázka, ktorá mi prišla tak trocha absurdná. Ako by sme ich odtiaľto v prvom rade dostali? Našla očividne to čo hľadala a ovál schovala do batohu. V tom sme vyšli z hyperpriestoru a ja som sa trocha nervózne rozhliadla po okolí. Vyzeralo to tak, že to znova začne, teda taký ten.. chaos a tak trocha stres. Prikývla som na jej slová a po tom, ako sme sa spolu ukryli mimo dohľad strážnikov a učňov, taktiež som si sadla. Aj keď meditovať som naozaj nemeditovala, skôr som rozmýšľala nad tým, do akej šlamastiky sa to pre tento nápad dostaneme. Kým artefakty naložili, nevydala som ani hlásku. Vlastne ani po tom. Len sme sa rýchlo presunuli do hangáru, kde bol boj to posledné, na čo som ja a očividne aj majsterka myslela. Teda ona by to asi prežila, no o mne sa hovoriť nedalo.
"No.." Na chvíľku som sa zamyslela. "Už som sa šmátrala cez úzku rúru slúžiacu pre droidov, myslím že to až taký rozdiel nebude." Pokrčila som ramenom. Nie že by mi to práve vadilo. Ak tie bedne nevyhodia do vesmíru.