Príchod z neznáma

Xenovi prišlo naozaj vtipné a ironické, že práve Daina má padawanku ktorá sa nedokáže kontrolovať. Kedy bola jej majsterka ochotná "odstrániť" svoje emócie? Narozdiel od Amberi mu to nedávalo zmysel. Mal dojem, že pri nej sa Amberine problémy môžu len zhoršiť. Ale Xen sa nevyznal do praktík Jediov a Rádu, a úprimne ho to nezaujímalo. Hlavne chcel prežiť v jednom kuse, a najlepšie si pri tom nejako zarobiť. No táto "misia" sa zmenila na nočnú moru.
"Dostaň nás odtiaľto a budem ti bozkávať nohy!" Odvetil Xen, dúfajúc že Amberi bude môcť celú túto katastrofu nejako vyriešiť. Len aby sa nemusel stretnúť s Dainou. Vtedy chcel byť na druhej strane galaxie. A mala pointu - ak by zopakovala čokoľvek sa jej podarilo v šachte, mali ste dobrú šancu preraziť aj cez stenu či dvere. Rozbiť šachtu bola jedna vec, ale Xen veril že to dokáže.
"Skús dvere." Ukázal Xen na vchod do komnaty - cez steny by ste sa naozaj dostali len svetelným mečom. Aj dvere boli spevnené, ale každý vedel že brána býva najväčšou slabinou. No ak sa Amberi pokúsila použiť hrubú manipuláciu so Silou, uvedomila si že to jednoducho nedokáže. Nevedela prečo, ale tušila že ak zatlačí príliš, znova upadne do bezvedomia. A tentoraz to nebol len následok vplyvu čiernej pyramídy. Možno ju nadrogovali, vediac aké nebezpečie predstavuje.

Prikývla som a sama som sa na dvere predsa len sústredila. Obe ruky som namierila k nim a pomaly som začala zovierať prsty do neviditeľného úchopu. Snažila som sa ich otvoriť, nie vyraziť. No bolo mi jasné, že cez mechanizmus to pôjde len ťažko. No nedokázala som sa sústrediť. Aj keď som cítila spojenie zo Silou a vedela som, že niečo s dverami robím, nebol to dostatočné. Snažila som sa cez to ísť na silu, no len sa mi znova zamotala hlava..
"Xen... nadrogovali ma?" Spýtala som sa ho s celkom vydeseným pohľadom. Bez Sily a bez meča, som sa cítila ako nahá. Ruky som znova zložila a pozrela som sa na pohár, z ktorého som si pred tým odpila. Vtedy som necítila žiadnu chuť, čistá voda.. no vedela som, že jedy môžu byť aj bez chute či pachu.. alebo farbiva. Nepríjemné veci.
"Stále cítim spojenie zo Silou ale.. nie dostatočne na to, aby som vedela vyraziť dvere." Skúsila som to ešte raz, no s rovnakým výsledkom. Zovrela som ruku v päsť a zamračila som sa.. len na to, aby som sa po chvíľke znova len snažila upokojiť. Nemohla som znova podľahnúť emóciám. Nebol na to vhodný čas.

Tento plán skončil rýchlejšie ako ste ho vôbec mohli započať. Vôbec to nevyzeralo dobre. Na Amberi muselo to svinstvo doľahnúť viac ako Xen čakal. No mala dobrú pointu - naozaj ju mohli zdrogovať. Ak spôsobila takú deštrukciu tam, prečo by to nezvládla aj teraz? Neboli to hlupáci.
"Do riti!" Treskol od hnevu Xen po dverách a v tom sa otvorili. Plánovanie úteku sa skončilo. Pred dverami stálo niekoľko ozbrojených stráží, v ťažkom brnení, ktoré pokrývalo celé ich telo. Dokonca nosili aj uzatvorené prilby, takže ich tváre ste nevideli. Niektorí držali akési elektrické obušky, niektorí blasterové pušky. Nemali ste proti nim šancu - rozhodne nie bez zbraní. A Amberi bola bezbranná. Xen by najradšej bojoval, ale vedel rozpoznať bezvýchodiskovú situáciu. Zdvihol ruky nad hlavu a prosebne kývol na svoju spoločníčku aby spravila to isté. Plán B ste mohli vymýšľať za pochodu.
"Ach áno, už sme vás očakávali." Vyslovil sarkasticky Xen a pousmial sa. Do komnaty vrazili dvaja ozbrojenci a ak sa Amberi nebránila, ruky vám stiahli za chrbát a nasadili putá. Neboli príliš zhovorčiví, a nájomný lovec navyše dostal po ústach, na čo len hlasno zaúpel.
"Takto sa správate voči hosťom?" Pokračoval v provokácii Xen, no z pohľadu Amberi to nikam neviedlo. Nasilu vás vyviedli z miestnosti a v sprievode ste sa dali do kroku. Pred stretnutím z Galenom ste mali poslednú šancu niečo urobiť, ale Xenovi došli nápady. Pre istotu sa obzrel na Amberi a odmietavo pokrútil hlavou, len náhodou ak by myslela na nejakú hlúposť.

"Keby len do nej.." Povzdychla som si a trocha som sa uškrnula, keď sa dvere po náraze otvorili. To by bolo srandy, keby že sa mi ich podarí otvoriť a za nimi by stála prekvapená tlupa ozbrojencov. No nadrogovaná a bez meča som toho moc nezmohla. Aspoň som pevne dúfala, že presne na toto budú spoliehať. Keď sa môj pohľad so Xenom stretol.. tváril sa prosebne. Ja som na neho žmurkla. Muž prešiel za mnou a ja som sumbisívne dala ruky za chrbát. No v momente keď mi jednu z nich chytil, vykrútila som sa mu a podkopla som mu nohy. Všetko alebo nič... Ako som sa sama v podstate vytrela na zem, päsťou som udrela do zeme a do okolia som sa posnažila vyslať tlakovú vlnu, ktorá by prítomných mohla zhodiť z nôh. Teda.. v rámci mojich schopností. Nevedela som, ako účinná bude, ale pohrávala som sa s takou tou hranicou, pri ktorej ma seriózne bolela hlava a bolo mi trocha na vracanie.

Po žmurknutí Xen vrátil Amberi jasný pohľad, ktorý jednoducho znamenal - v žiadnom prípade. Rýchlo a nenápadne začal krútiť hlavou, no už bolo neskoro.
"Ambi, ne..." Prehovoril potichu čo otočilo pozornosť strážcov na neho, a istým spôsobom to prekvapivému útoku Amberi pomohlo. Strážnik to nečakal, alebo nestihol zareagovať, Ambi sa pokus vydaril a s buchotom padol na chrbát. Po údere do zeme sa chodbou rozľahla slabšia vlna, ktorá síce ozbrojencov nezhodila na zem, no aspoň sa zapotácali. Xen bol xexto a jeho reakcie boli dostatočné na jazdenie klzákov - v momente skočil za jedného z mužov, čo ho zachránilo pred tlakovou vlnou. No strážcu nenechal na seba spadnúť. V priebehu stotín kopol oponentovi odzadu do kolena, ten sadol na koleno, Xen okolo jeho krku prehodil putá a začal ho škrtiť - ako pomerne drobný jedinec bol takto aj chránený voči nepriateľskej streľbe. Ambi sa po útoku začala znova krútiť hlava a mala dojem, že na mieste odpadne, a musela spraviť všetko preto aby sa udržala pri vedomí. Odzadu ju do hlavy udrela pažba pušky; tento útok prekvapivo nedokázala vycítiť. Xen o čomsi nahlas vykrikoval. Na pohľad sa všetko zdalo stratené, no v tej chvíli sa niečo zmenilo. Amberi znova započula šepot. Tie slová. Temné slová, ktoré ju nabádali k zabíjaniu. Jej myseľ sa prečistila - vplyv drog akoby sa odrazu vytratil. Ich miesto vymenil hlas. A jeho moc. Hlas si želal jedinú vec - aby mu podľahla, a spoločne ste mohli zabiť kohokoľvek kto vám bude stáť v ceste.
Na Ambi sa v tej chvíli vrhli dvaja ozbrojenci z obuškami z cieľom umlátiť ju až do zeme. Sama by ich nedokázala zastaviť. Rozhodnutie zostávalo na nej.

Bolo to horšie, než som si myslela. Nikdy mi nerobilo problém spraviť.. "problém". Nejaký veľký chaos, ktorý som nepotrebovala kontrolovať. No keď som ich ani len nezhodila z nôh.. bola som na tom horšie, než so si myslela. Ale hej, aspoň som stále bola napojená na Silu. Ako som sa snažila cez to krútenie hlavy pozbierať, trafila ma do hlavy pažba a ja som znova zletela k zemi, aj keď tak kupredu. Vôbec som o tomto útoku nevedela. To bolo naozaj zlé.
Rýchlo som sa na zemi otočila na chrbát presne v čas na to, aby som uidela dvoch ozbrojencov s obuškami, ktorý sa na mňa vrhli. Čas sa mi na chvíľku spomalil.. a ja som znova započula hlas.. krútenie hlavy úplne prestalo a efekt jedu vyprchal tiež. Len tak.. behom veľmi malej chvíle. Dostala som sa do istej dilemy. Naozaj som sa nechcela znova poddať hlasu. Nemusel by to prežiť ani Xen. No tiež som nechcela mať rozmlátenú držku, pretože po tom čo som spravila, to neostane len pri predvedení.. niečo mi hovorilo, že by ma zmlátili tak, že by som sa sotva zvládala postaviť.
Ale ako sa mi vyčistila hlava, uvedomila som si, že aj bez toho aby som hlasu podľahla, stále jeho moc vyčistila stopy po jede.. takže by som mala byť schopná.. Pohybom ruky som do sily rýchlo uchopila jedného z ozbrojencov, ktorého som chcela vymrštiť do jeho kamaráta dosť silno a .. no dosť brutálne. Následne sa postaviť a vyriešiť problém ostatných. Neverila som, že je Xen stále neozbrojený. Ten dokázal všade prepašovať hocičo.

Amberi dokázala vplyv hlasu pomocou sily vôle potlačiť a vskutku, následky drog sa razom vytratili. Pomohol jej aspoň v niečom. Samozrejme, vedela že ak podľahne, tento boj by sa zmenil na trivialitu. Putá so svojimi padawanskými schopnosťami nezvládla roztrhnúť, boli jednoducho príliš pevné. Rovnako sa to nemohlo podariť Xenovi. Od strážnika ktorého zbúchal na zem získal blaster, ale len veľmi ťažko ho mohol použiť. Títo ozbrojenci neboli hlupáci. Akonáhle do rúk vzal pušku, dvaja muži ho obuškami začali biť, a Xen si vyslúžil zo tucta elektrických výbojov. Hlasno od bolesti zakričal, zbraň mu vypadla z rúk a zrútil sa na zem. Teraz sa ostatní mohli sústrediť na Amberi. Tieto putá je neobmedzovali natoľko ako Xena a Silu samozrejme mohla použiť, ale bez voľných rúk na smerovanie svojich schopností bolo takmer nemožné Silu použiť efektívne. Jedného strážnika sa jej podarilo uchopiť, no bol odhodený len zo meter dozadu, keďže rukou nemohla navigovať kam presne má letieť. V tej chvíli sa do Amberi pustili aj ostatní a padawanka cítila úder za úderom, každý úder sprevádzaný silným nábojom elektriny. Takýto nápor jej telo nemohlo dlho vydržať a pod vplyvom elektriny strácala sústredenie a teda aj schopnosť používať Silu. Artefakt sa v pozadí jej mysli stále ponúkal, no možno bolo predsa len lepšie nechať sa chytiť.

Podarilo sa mi spraviť niečo. No podobne ako u Xena, to nevydržalo dlho a tak som aj ja v podstate mohla len zniesť to, čo ma teraz čakalo. Po niekoľkých úderov som už ani nezvládla nejakým spôsobom normaĺne rozmýšľať, no podľahnúť hlasu.. znova.. som nemienila. Pred tým bolo to nutkanie teda omnoho silnejšie. Teraz? No.. Zaťala som zuby a v podstate som sa prestala brániť. Vyzeralo to tak, že nás predsa len predvedú. O čo ma prestala bolieť hlava z toho jedu, o to ma rozbolela z rán, ktoré som od elektrických obuškoch dostala.

Keď si strážnici boli istí že sa nebudete viac brániť, s bitkou prestali. Zrejme vás nechceli umlátiť do bezvedomia. To by vás za pánom Random viedli zbytočne. Pomerne dobití, značne otupení od elektrických výbojov ste boli donútení vstať naspäť na nohy a pokračovať v pochode. Ak ste to nezvládli, ozbrojenci vás jednoducho schmatli pod pazuchy a niesli ako vrecia kamenia. Xen im nechcel odporovať a tak sa radšej do kroku pustil sám. Neboli ste na tom tak zle. Elektrizujúci efekt obuškov bol intenzívny len krátko, a tak ani Amberi nemala problém. Navyše, vplyv toho artefaktu ju zachránil pred vplyvom drog, teda istým spôsobom na tom bola lepšie ako predtým. No pokúšať sa o čokoľvek teraz už nemalo zmysel.

Veľkolepé dvere sa otvorili a vy ste v zástupe vošli do okázalej miestnosti, hodnej snáď aj kancelára na Coruscante. Galen Rand musel mať o sebe veľkú mienku. V tejto "kancelárii" ste si všimli drahé obrazy a sochy od známych umelcov, kvetiny a rastliny z najdivokejších planét galaxie, hrubé koberce zo zložitými ornamentami a luxusný nábytok, pričom k celému dojmu pridávalo hlavne zlato. Polovica tejto rozľahlej komnaty bola vyložená vzácnymi kameňmi a kovmi. Opačnú stenu súkromnej kancelárie Randa tvorilo mohutné okno hľadiace do vesmíru, v tejto chvíli otočené na Bakuru. Po stranách sa vinuli stĺpy, schodiská vedúce na balkóny a dvere do iných miestností. V strede komnaty sa týčil, na prvý pohľad drahý, drevený stôl. V kresle za ním sedel postarší šedivý muž, zamračene pozerajúci na príchodzích hostí. Okrem strážnikov, Amberi, Xena a šéfa Aragdie sa v kancelárii nenachádzal nikto iný.
Ozbrojenci vás predviedli až priamo pred stôl. Xen skoro na Randa nedovidel; musel postávať na špičkách. Amberi si tohto vplyvného muža mohla konečne pozorne prehliadnuť. Ak čakala úsmev víťazstva, spokojný alebo sebavedomý výraz, celkom zbytočne. Rand mal strhanú tvár človeka, ktorý nespal niekoľko posledných dní - kruhy pod očami, neprítomný pohľad, a k tomu bola jeho tvár bledá akoby hľadela na ducha.
"Tak to vy tu robíte bordel, hm?" Prehovoril s odporom v hlase, pričom vám obom venoval nenávistný pohľad. "Poslal vás Rád, všakže? Svine." Zanadával si pod nosom, zo stola dvihol pohár a poriadne sa napil. Chvíľu mlčal; možno premýšľal čo s vami urobiť. "Zavoňali vám tie vykopávky... ako mravce na cukor." Zhodnotil dôvod príchodu Jediov na Aragdiu. Amberi netušila či hovorí pravdu. Majsterka jej o žiadnych vykopaných artefaktoch nepovedala.

Nezmohla som sa už na nijaký.. problém. Povedala som si, že bitiek na dnes bolo dosť. Aspoň na teraz. Ostávalo mi len čakať na ďalšiu príležitosť k úteku, no tento krát sa musela podariť.. inak som sa obávala, ako by sme dopadli. 
Tiež som začala kráčať sama.. výnimočne som sa cítila dobre. Aspoň po tom, ako opadol ten prvotný šok z elektrických obuškov. Mať tak u seba meč...
"Ste si istý.. že si tým niečo nekompenzuje?" Nadhodila som pobavene pred veľkolepými dverami. a spýtavo som sa na strážnikov pozrela. Nemohla som si to odpustiť. vošli sme dovnútra a mňa to len presvedčilo o tom, že si naozaj niečo kompenzovať musí. Toto nebolo normálne. Bolo tu snáď toľko rôznych druhov kvetov a rastlín, že som ich ani všetky nepoznala. K tomu obrazy a sochy.. tento majiteľ Aragdie nebol žiadny vtip.
Keď mi na neho spočinul pohľad. V momente mi v hlave rozoznela kontrolka. Nevyzeral normálne.. vyzeral ako keby bol dlhodobo vystavený vplyvu nejakého temného artefaktu, alebo problémov zo spánkom, no po poslednej skúsenosti som skôr typovala ten artefakt.
"Hej.. niekto sa zle vyspal.." Zamrmlala som si sotva počuteľne popod nos. Mala som taký ten talent, z blbých situácií robiť ešte horšie. "Ste si istý, že práve Rád?" Vyčarila som úsmev, na ktorom prekvapivo nechýbal zatiaľ žiadny zub.