Príchod z neznáma

Zbraň to bola drobná, ale stále dokázala niekoho efektívne odrovnať. Xen nemohol na bál vziať nič väčšie; jednoducho by to nemal kam schovať. Jedine Celbo mal v batohu poriadnu pušku, ktorú teraz aj vytiahol a neváhal v prípade nutnosti použiť. Amberi videla, že Xen aj Celbo sa rozdelili, a všetci traja ste sa ukryli na inom mieste. Rozumné - ak by niekoho chytili, stále ho môžu zachrániť ostatní. Dug zo zeme dvihol aj svoj ovládač a v krabici do ktorej sa ukryl ho spustil. Jeden z droidov ležiacich na zemi sa spustil a s hlasitým pípaním letel priamo k strážnikom. Nachádzali sa už nebezpečne blízko šachty a hlavne vašich miest. Droid ich zastavil aspoň na moment. Jeden strážnik ho obzeral a snažil sa zistiť čo sa tu deje, ostatní si všimli neporiadok a chaos, hlavne i zničeného droida kontrolóra. To bolo nanajvýš podozrivé.
"Myslíš, že sa len droidi zbláznili?" Ozval sa mladší zo strážnikov. Starší, a jednoznačne skúsenejší, sa sklonil nad kontrolórom. Jeho hlava rozmliaždená - pokojne naň mohlo niečo spadnúť z poličky. Ku šťastiu ste nestrieľali blastermi.
"Niečo tu nehrá." Odpovedal napokon muž, zrejme ich kapitán. Svojim dvom mužom nariadil aby prehľadali okolie. A povedzme, že Xen si nevybral najlepšie miesto na ukrytie. Strážnik sa blížil ku skrini, v ktorej sa nájomný lovec krčil, isto pripravený s blasterom v ruke. Amberi to všetko videla. Nie priamo, ale pocitovo. Pokyny od nikoho nemala, ale určite ste nechceli spustiť poplach, ktorý by sem priviedol pozornosť celej bezpečnosti.

Sedela som vo svojom úkryte a so zavretými očami som "sledovala" celú situáciu. Takmer som nedýchala, no momentálne som si to ani neuvedomovala, keďže som sa sústredila na niečo iné. Boli traja, poplach mohol cez vysielačku spustiť ktokoľvek z nich. Tiež sme ich nemohli proste odstrániť naraz. Aj keby sme to spravili, zistili by, že im traja strážnici chýbajú. S povzdychom som nakoniec otvorila oči a len som dúfala, že to tento krát vyjde lepšie. Nechala som blaster blasterom a schválne som sa "potkla" o deaktivovaného droida, ktorý sa zvalil na zem a tak som vytvorila obrovský rámus.
"Ou ou ou.. graaah.. hic.. moja hlava." Mrmlala som si, tento krát tak, že ma mohlo byť celkom počuť. Strepala som sa na štyri, po čom som sa začala zasa štverať na nohy, dosť neohrabane, ako keby som bola naozaj opitá.

Keď sa spustil rámus, strážnikmi okamžite strhlo a rýchlo sa vydali na miesto, kde Amberi "spadla" na zem. Xena sa jej rozhodne podarilo zachrániť, no teraz traja muži upli pohľad na ňu. Svižne k nej vykročili a vzápätí ju obkolesili. Vytiahli blastery, a dvaja na Amberi mierili, pripravený páliť. Tvárili sa napäto, nervózne - táto situácia sa kedykoľvek mohla zvrhnúť. Bezpečnosť tu brali vážne, aj keď išlo o na prvý pohľad neškodné, malé žieňa. Kapitán svoju zbraň mierne sklonil a podišiel priamo k nej.
"Ožratý hosť?" Spýtal sa mládenec, uvedomujúc si absurditu svojho strachu - čo by im len mohla nejaká ožratá žena spraviť? Aspoň trocha sa uvoľnil. No nie kapitán.
"Ako ste sa sem dostali? Prístup do skladu je len pre povolené osoby. Odkiaľ ste mali heslo?" Venoval Amberi otázku s prísnym pohľadom na tvári. Vedel, že Amberi nie je len opitý hosť, ale potenciálne niekto nebezpečný. Možno špión, možno čosi horšie. Svojim mužom nariadil aby na nej stále držali obe hlavne.

Na prvý pohľad som mala naozaj problém, sa držať na nohách. Stále som sa o niečo opierala a zvláštne som sa škerila. No nechcela som tú opitosť hrať príliš, to človek poznal. 
"Ož..ožratý? Kto ti je tu ožratý?" Odfrkla. Mohli vidieť moje ruky, v ktorých som nič nemala. V tom som prehovorila znova. Tento krát som však pomocou sily chcela znova ovplyvniť ich myseľ. Čo bolo celkom.. delikátne. Dosť možno sa tu zosypú zo slinami v ústach. 
"Vy tu predsa nikoho nevidíte, prišli ste sem, všetko bolo v poriadku.. a odišli ste späť odkiaľ ste prišli." Spravila som rukou potrebný znak, na čo som sa len začala šúchať pod nosom. Tak nejak som čakala, že mi to nevyjde a budem musieť zvoliť razantnejšiu variáciu.

Dvaja ozbrojení muži len na ňu tupo pozerali, potriasli hlavou akoby sa chceli zbaviť zlých myšlienok, no jej "trik" napokon zafungoval. Mladý strážnik aj s jeho kolegom po nej začali opakovať.
"Nikoho sme nevideli, prišli sme sem a všetko bolo v poriadku. A ideme späť odkiaľ sme prišli." Odrepotal chalan ako natiahnutý robot, odložil si blaster za opasok a vybral sa na odchod. Rovnako urobil aj ten druhý. No Amberi sa trocha prepočítala. Ovplyvniť jedného, aj dvoch, to bolo fajn. No s kapitánom boli traja, a tento muž nebol tak jednoducho ovplyvniteľný. S údivom sledoval svojich podriadených a spočiatku nevedel čo presne sa deje.
"Čo... robíte? Čo sa deje? Vráťte sa!" Zrúkol na nich kapitán a pokúsil sa ich schmatnúť, no bolo neskoro. Kým si uvedomil čo sa stalo - a že Amberi použila Silu - zozadu ho do hlavy pažbou klepol Xen. Chlap sa v bezvedomí zosypal na zem, zatiaľ čo tí dvaja vyšli zo skladu, oznámiť svoj úspech.
"Pekná robota, Ambi. Ale tí chlapi sa vrátia bez kapitána. Snáď si nám získala dosť času." Poznamenal Xen a znova zagánil na Celba. Dug tentoraz len sklonil pohľad.
"Zlý deň, šéfko." Odvetil posmutnele a vrátil sa k práci. "Ani ma nenapadlo že by tu mohli mať dennú rotáciu. Viete čo to znamená?" Xen mu chcel odpovedať, no Celbo ho aj napriek tomu prerušil. Denná rotácia znamenala, že každý deň do útrob lode môžu vojsť len registrované údržbarske droidy, ktoré sa menili každých 24 hodín. Celbo použil náhodného droida z police - takého, ktorý v ten deň nemal službu. "Vysoká bezpečnosť. Viem, že tu je kopa boháčov, ale... je to nezvyčajné. Zvláštne. Na takejto jachte?" Tváril sa dug zmätene, a Xen mu opätoval podobný pohľad. Potom sa obaja pozreli na Amberi.
"Zvýšená bezpečnosť, a misia vyslancov Rádu. K tomu ešte vyslali Dainu... náhoda? Ambi, nevieš o ničom? Aký je tu cieľ vašej misie?" Vyzvedal Xen zo zamysleným pohľadom.

Zľahka som sa pousmiala. Dvaja boli lepší než nič. Majsterka by na mňa bola hrdá.. teda asi nie, ale nejak som sa uchlácholiť mohla. Kapitánovi nakoniec Xen klepol do hlavy a mi sme sa zbavili problému, dočasne.
"Viem..  navyše nebudú schopný vysvetliť, že s nimi nie je kapitán.. za isto to skontrolujú znova." Hovorila som, zatiaľ čo som sa poobzerala po okolí. Schmatla som rozvaleného droida a len som ho opatrne pohodila vedľa kapitána, aby to vyzeralo ako len nejaká nehoda. V tom lepšom prípade, si kapitán nič nebude pamätať. Sakra.. však som bola tak upravená, že by ma ani nespoznal, byť v mojom normálnom oblečení a zostrihu.
"Moc toho neviem, len že sa jedná o klasiku.. pokus o navodenie spolupráce medzi rádom a majiteľom tejto atrakcie." Pošúchala som sa na brade.
"Hej, prerušme to tu a vráťme sa na bál, akoby nič. Ak mysleli ešte aj na tú blbú dennú rotáciu upratovacích a udržiavacich droidov, bohvie, či tam nebudú mať skenery. Neoplatí sa riskovať, nie takto. Ak zistia že som čo som, dosť tým majsterke zavarím." Položila som si ruky v bok a čakala som, čo si o tom pomyslí.

S jej odpoveďou neboli príliš spokojní, ale čo viac im mohla dať? Nič iné nevedela. Majsterka jej o misii toho príliš nepovedala. Vlastne takmer nič. A "nadviazanie spolupráce" bol veľmi široký pojem. Mohlo to znamenať čokoľvek. Jej návrh vrátiť sa na bál ale Xen rýchlo zamietol.
"Dostali sme sa až sem, niet cesty späť. Navyše... teraz ma naozaj zaujíma o čo tu ide. Teba nie?" Pozrel na ňu Xen s potmehúdskym úsmevom. Celbo mal pravdu; na Aragdii sa nekonal len obyčajný bál a stretnutie náhodných vplyvných a bohatých ľudí. Títo dvaja boli pevne rozhodnutí zistiť čo sa tu deje. Celbo na Amberi vrhol podobný prosíkavý pohľad. "Aj tak sme v tom už hlboko. A... potrebujeme tvoju pomoc, Ambi." Ukázal Xen na rozhádzaný sklad, rozbité droidy, omráčeného kapitána. A dverami mohol kedykoľvek vojsť niekto iný. Nové stráže. Ďalší kontrolór. Nech odpovedala akokoľvek, Celbo sa medzitým vrátil k práci. Lokalizoval droida, ktorý bol v dennej rotácii a skener ho konečne pustil. Poklop na šachte sa otvoril; teraz vám stačilo len prisunúť vysúvací rebrík.

Prevrátila som očami. Aj tak vedel, že ma to zaujíma príliš na to, aby som tu zostala stáť ako protokolový droid. "Zaujíma Xen... ale vieš, ty máš celú galaxiu na útek pred mojou majsterkou a ja nie." Ironicky som sa zasmiala, zatiaľ čo som sledovala, ako bol Celbo pre zmenu aj užitočný. No, keď už sme boli tam, len som sa rukou načiahla po blasteri, ktorý som pred tým odložila. Ten mi do nej pristál. 
"Idem na pred. Ak ma budeme počuť kričať, niečo sa hrozne posralo." Žmurkla som na Xena a on no.. ak poznal majsterku, tak vedel čo bude následovať. Odrazila som sa od zeme na jedne z regálov, od ktorého som za odrazila ešte o niečo vyššie, až som sa rukou zachytila okraja otvorenej šachty, do ktorej som sa vytiahla. 
"Veľa šťastia chlapci!" Šepla som ich smerom, zamávala som im a plánovala som sa tu pravdepodobne stratiť. Ale ako už mi milión krát hovorili v akadémii. Stačilo sa spoľahnúť na silu, nie?

Xen sa zaradoval že sa mu podarilo Amberi presvedčiť - aj keď to nebolo nejako ťažké, sama predsa chcela ísť. Pri zemi ju držali len obavy z majsterky. Bolo mu to jasné, ale o tomto sa vôbec nemusela dozvedieť. Teda ak vás nechytia. A informácie, ktoré potenciálne môžete získať jednoducho stáli za to. Akonáhle sa však Ambi vybrala napred, Xen rázne pokrútil hlavou, no kým jej to stihol vyhovoriť, skákala na jeden z regálov. Ešte predtým než zmizla v šachte zdola na ňu zakričal.
"Amb! Zlý nápad! Počkaj na nás!" No zdalo sa že ho neplánuje poslúchať. Ešte niekoľkokrát sa ju pokúsil zavolať naspäť, ale márne. Celbo sa radšej venoval rebríku, aby mali aspoň nejakú šancu ju dobehnúť.

Údržbarske šachty bola jedna obrovská spleť chodieb, v ktorej sa nebolo možné bez mapy vyznať. Celbo ju mal určite pri sebe. Navyše tu bola tma ako v rohu. Jediné svetlo vychádzalo cez mriežkovité poklopy, ktoré sa tu kde tam nachádzali. Väčšinou smerovali von na verejné priestranstvá. Ambi si všimla, že šachty pre droidov sa spájajú s ventilačnými šachtami. Za krátko ju však zastavil pevne zatvorený poklop - a ďalší skener. Ozvalo sa za ňou pípanie droida, ktorého Celbo aktivoval a zrejme poslal napred. Stačilo ho pustiť ku skeneru. Dvierka sa otvorili a Amberi mohla prejsť do ventilačnej šachty. Ventilácia sa určite vinula nad súkromnými komnatami, a presne tie boli vaším cieľom. Po chvíli dorazila na miesto, kde sa šachta rozdeľovala. A teraz jej Sila skutočne mohla pomôcť... ak sa sústredila, do ľavej strany vzdialene začula známy hlas - majsterka. Nedokázala rozoznať o čom hovorí, ani s kým, ale jej hlas sa celkom jasne niesol šachtou. Na pravú stranu sa naopak nachádzali súkromné komnaty, a týmto smerom začula desiatky hlasov - bola to zmes, chaos, ale stačilo jej zachytiť jediné slovo - predaj. Dražba. Podvedome zacítila nadšenie bytostí, sediacich v týchto miestnostiach. Zaujímali sa o niečo vzácne. Drahé.

Pokračovala som ventilačnými šachtami v naprostej tichosti. Vlastne som si až musela vyzuť topánky, kvôli podpätkom, ktoré by v šachte klopali ako keby som do nej zabíjala klince. Dorazila som až k miestu, kde bol ďalší skenner. Tento krát sme ale boli o niečo chytrejší a aj lepšie pripravený. Droid za mnou ma neprekvapil, keďže som ho počula sem ísť, náramne sa však hodil. Uvoľnila som mu miesto a keď sa šachta otvorila, prešla som cez ňu ďalej.

Došla som až na rozcestie. Prekvapilo ma, že počujem hlas majsterky. Na chvíľu som sa tu zastavila, znova som si sadla na zadok, prekrížila som nohy, zavrela oči a sústredila som sa. Nesnažila som sa pred majsterkou skryť, len jej dať veľmi zľahka najavo, že som na blízku, aby o mojej prítomnosti vedela. Keď sa tak podarilo, nechala som ju viac menej na pokoji a len som sa vydala na druhú stranu, do súkromných komnát.