Príchod z neznáma

Rakatánec spustil ruky nižšie, zaujal obrannú formu a jeden po jednom blokoval všetky útoky Amberi. Robil tak metodicky a zdalo sa že svoje pohyby má dokonale pod kontrolou. Jeho reakcie boli bleskové. Amberi nevedela či ide o učňa, alebo niekoho väčšmi pokročilého, no ak bol v hierarchii na úrovni padawana, štandardy rakatáncov boli o mrakodrap vyššie ako u Jediov z Republiky. Dokázala si poradiť z jeho útokmi a výpadmi, no rozhodne jej dával zabrať. Zdalo sa že sa ani nesnaží ju zabiť - možno zraniť. Zrejme mal príkazy od majstra nechať vás nažive. Nebol tak agresívny ako by si mohol v tejto chvíli dovoliť. Poslednému útoku Amberi uskočil nazad a svoj meč uchopil pevne do oboch dlaní.
"Kódex, ktorý nasleduješ, je príčina tvojej slabosti." Prehovoril v basicu, čo ju mohlo znova prekvapiť, lebo to nebol ich rodný jazyk. No zdalo sa že o tejto infiltrácii toho neviete viac. "Zlož svoju zbraň, a ušetrím tvoj život." Navrhol prísnym hlasom, a v záležitosti od toho ako bola Ambi všímavá, si uvedomila že Silou "potajomky" ovplyvňuje artefakt, zavesený na jeho opasku. Počas bojovania to nemohol robiť, a rozhovor zrejme slúžil len ako rozptýlenie.

Teda, zdalo sa mi, že už ten majster tejto veci, si ten súboj so mnou užíval viac, než jeho učeň. No mohlo mi to aj lichotiť. Na druhú stranu to vyzeralo tak, ako keby sa Rakatanec správal čisto podľa nejakého holocronu šermu. Hrubá sila teda fungovať nebude. Mohlo to znamenať len to, že bol silnejší než ja. Nebola to informácia, ktorá by ma práve potešila. Ako uskočil a začal rozprávať, už som si myslela, že mu niečo odfrknem, no v tom som pocítila, že začal s artefaktom znova komunikovať no a.. ja som mu nechcela nechať priestor. Znova som priskočila k nemu. Tento krát som bodla, no ak mi sa aj vyhol či uskočil, prechytila by som meč do oboch rúk, spravila by som piruetu smerom k nemu a z otočky by som započala ďalší oblúkový sek, do ktorého som teraz dala váhu tela. No malo ísť skôr o nečakaný výpad, než o niečo, čo by ho malo priam preseknúť na poli.

Protivník Amberi zrejme očakával že si jeho "nenápadný" pokus o aktiváciu artefaktu všimne a na jej výpad dokázal bez problémov reagovať - možno to bola aj istá pasca, do ktorej nechcene vletela, no moc na výber nemala. Rakatánec vedel že ovládnuť moc toho predmetu sa mu v prítomnosti Amberi nepodarí, a akonáhle k nemu priskočila a zahájila útok, artefakt pohybom ruky vyslal rovno do cesty jej bodnutia mečom. Rakatánec sa na nasledujúcu explóziu tlaku a svetla pripravil, a ladne sa jej dokázal vyhnúť do strany. Niekoho kto by to nečakal by výbuch isto omráčil a prekvapil, aspoň na chvíľu. Kĺzavo a nízko pri zemi prenikol na jej bok, a pokúsil sa čepeľou rozseknúť nohu padawanky.

No, toto som naozaj nečakala a úprimne ma jeho trik prekvapil. Obetoval jednu zo svojich zbraní na to, aby dostal dočasnú výhodu. No pravdepodobne dosť podstatnú. Výbuch a prekvapil. Na moje šťastie pravdepodobne viac, než Rakatanec očakával. Doslova ma odhodil dozadu, kde som sa v podstate strepala na zem a rýchlo som sa pomocou rúk snažila vymrštiť späť na nohy. Ako som pred tým letela vzduchom, v podstate som sa až nechcene vyhla Rakatancovmu útoku na nohy. 
"Whoa.." Pritiahla som k sebe znova meč, ktorý mi počas toho vypadol z ruky. ".. blázni majú šťastie, ako to tam vyzerá.." Povzdychla som si. Nechcela by som mať robotickú protézu. "Vieš.. ak sa ma reálne nepokúsiš usmrtiť.." Znova som rozsvietila meč. "Zabijem ťa." Namierila som modrú čepeľ na protivníka. Snažila som sa ho vyprovokovať. Úprimne som si mojimi slovami vôbec nebola istá. No jeho útoky mi zatiaľ neprišli priam ako "smrteľné", skôr ma mali.. no, znehybniť, zneškodniť ale nezabiť.

Rakatánca celkom zjavne nasralo, že mu tento trik nevyšiel. K úspechu nemal ďaleko, ale s Amberi mu dochádzala trpezlivosť a tento boj chcel rýchlo ukončiť. Najmä keď len pár stôp za vami prebiehala ukrutná prestrelka. "Jeedai, hroziaci smrťou." Zasmial sa bojovník a zaujal uvoľnený postoj - možno sa ju snažil znova nachytať. "Tvoja majsterka isto už leží mŕtva na zemi. Prehrali ste." Vyriekol posmešne a zrejme sa ju naozaj pokúšal ju vyprovokovať. Ale tento súboj sa skončil rovnako rýchlo ako započal. Xen a jeho banda dokázali postrieľať väčšinu žoldákov, pričom zbytok sa vydal na zúfalý útek. Síce utŕžili malé straty, ale rakatáncovi okamžite venovali niekoľko blasterových výbojov. Rakatánec v momente prešiel do obrannej pozície a strelám sa vyhol alebo ich odrazil. Uvedomil si že proti takejto presile nemal šancu. Predtým než sa pokúsil uniknúť na vás všetkých vyslal silnú tlakovú vlnu, ktorá vás mohla zamestnať aspoň na chvíľu. Amberi sa mohla pokúsiť ho prenasledovať, ale majsterka vám prikázala niečo iné.
"Ambi, cesta do hangáru je voľná." Poznamenal Xen akonáhle prach usadol na zem.

Začal znova rozprávať.. no tento krát som ho v momente nenapadla. Keďže už nemal ten artefakt, nemal ma ako prinútiť sa ho snažiť rýchlo vyriadiť. Bod pre mňa. Musela som sa pousmiať. Jeho slová o mojej majsterke..
"No, rozhodne by tvoj majster potešil mnoho ľudí.. ale nemal planú nádej, inak budeš sklamaný." Pokrčila som ramenom, na čo som však zaregistrovala, že po ňom niekto vystrelil z blastera. Zvuky za mnou utíchli. Nikdy som nepochybovala o tom, že Xenova partia vyhrá. Rakatánec sa rozhodol ustúpiť a ja som mu v tom nemienila zabrániť. Ako po nás vyslal tlakovú vlnu, snažila som sa to vyblokovať vlastnou, čisto pre to, aby ho nenapadlo ešte niekoho pri svojom úteku zabiť. Zaprela som sa oboma nohami do zeme a keď som ustála jeho útok, len som na Xena prikývla a rozbehla som sa za nimi. Neprenasledovala som Rakatanca. Momentálne bolo mojou prioritou utiecť a prežiť. Navyše som si vôbec nebola istá, či by som ho dokázala zabiť.

Xen hovoril pravdu. Do hangáru ste sa dostali bez problémov. Chodbami sa ozývala streľba, krik a zvuky boja, ktoré ste však museli ignorovať. Aragdia sa razom zmenila na jedno obrovské bojisko. Boháči na lodi si samozrejme doniesli svoje ozbrojené ochranky a gardy, a tie sa nevzdali len tak bez odporu. Ale bolo jasné, že časom - možno i zanedlho - rakatánci ovládnu celú jachtu, a vaša šanca na únik sa vyparí. Preto ste nemohli zaváhať. Na Aragdii sa nachádzalo hangárov hneď niekoľko, okrem tých súkromných aj viacero "verejných." Do takého ste práve vošli. Podobne ako na zbytku lodi, aj tu prebiehala bitka. Zmenilo sa to tu na hotový chaos - dokonca si váš príchod nikto nevšimol. Zopár VIP sa pokúšalo dostať ku svojim súkromným plavidlám, ktoré boli obsadené silami rakatáncov. Kde tam dokonca pobehovali bojovníci s vibromečmi, masakrujúci zúfalé osobné stráže. Xen zastavil, prikázal mužom ukryť sa za horu krabíc a privolal k sebe Amberi.
"Tí bastardi nás tu chcú uväzniť." Zhodnotil nájomný lovec a pohľadom naznačil na sabotované lode. No nie všetky boli poškodené. Zo dve alebo tri boli pod kontrolou osobných strážnikov niektorého z boháčov. No tom im bolo k ničomu - dvere do hangáru boli pevne zatvorené. "Ambi, niekto musí otvoriť hangár." Navrhol Xen, dúfajúc že sa k tomu podujme Amberi. "Moji muži môžu pomôcť tamtým." Ukázal na mužov brániacich zopár súkromných jácht. Bolo však len otázkou času kedy ich rakatánci prebijú a povraždia ich. Pomoc by naozaj potrebovali.
Celbo poklopal Amberi po ramene a ukázal kamsi nahor. Na zadnej stene hangáru sa nachádzala presklená miestnosť - a v nej ovládanie hangárových funkcií. Nevedno či ju niekto obsadil.

Cesta do hangáru prebehla v poriadku. Čakala som nejakých droidov, nejaké veže.. hocičo. No očividne samotná Aragdia nevedela, kto je jej spojenec a nepriateľ. Teda.. asi to bol hocikto s prístupovými kódmi. Dorazili sme až do hangáru, kde to bol čistý Chaos. V podstate každý bojoval s každým a každý sa snažil dostať k svojim lodiam.
"Odkiaľ tu tých kreténov toľko je? S Majsterkou sme necítili absolútne nič.." Bolo to naozaj divné. Zväčša aspoň ona dokázala nejakým spôsobom vycítiť prítomnosť temnej sily. No teraz som sa nad tým nemohla pozastavovať. Vypočula som si Xenovu poznámku o tom, že niekto musí otvoriť hangár. "A ten niekto som ja heh? Proste to povedz.." Povzdychla som si a sama som sa začala rozhliadať, až ma nakoniec usmernil Celbo. Len som prikývla. "Jedno otvorenie hangáru na ceste!" A tak som sa aj rozbehla. Nemala som v pláne vyjsť schodami, ako každý normálny človek. Skôr som k tejto miestnosti chcela povyskakovať. Bolo to rýchlejšie, efektívnejšie a menej pravdepdobné, že by ma počas môjho Jedi - parkouru niekto zostrelil. Teda aspoň oproti klasickým pohybom.

Bezpečnostné systémy Aragdie vás nezastavili z dobrého dôvodu - útočníci pravdepodobne už dávno získali kontrolu nad riadiacim strediskom, a tieto systémy vyradili. Spôsobili by im viac problémov ako osohu, keďže lod mali takmer pod kontrolou a obrancov sa tu nenachádzalo toľko. Zdalo sa že hangáre sú posledným miestom konfliktu - čo znamenalo že vám rýchlo dochádza čas. A ak majsterka vedela o rakatáncoch na lodi, Amberi nič nepovedala. Popravde, len málokedy jej niečo prezradila. Napríklad, čo takého vybavovala počas toho ako sa Amberi účastnila bálu? Keď sa nad tým teraz zamyslela, rakatánci sa museli nejako pred vami kryť. Rakatánca v kancelárii identifikovala len cez podivný prejav Randa, a toho "učňa" na chodbe vďaka stope artefaktu. Možno na to používali nejaké zariadenia podobné artefaktom?
Samozrejme že Xen mal na mysli Amberi. Ona predsa len dokázala "viac," aspoň v tejto situácii. Všimla si že v riadiacej miestnosti na zemi leží niekoľko rukojemníkov. Obraňovali ju celkom traja žoldnieri, ktorí zablokovali vstupné dvere. Horšie bolo to, že jeden z mužov mieril puškou na zajatcov, a hrozilo že ich zastrelí ak sa Amberi pokúsi do miestnosti prerezať mečom alebo inak prebiť.

Dorazila som až pred zavreté dvere do riadiacej miestnosti. Tak nejak som sa orientovala v tom, čo sa deje na druhej strane. Traja žoldnieri a niekoľko rukojemníkov. 
"K*rva.." Odstúpila som o krok dozadu a rozmýšľala som, ako na to. Nebola to príliš dobrá situácia, aj keď celkom predvídateľná. V rýchlosti som sa znova obzrela po hangári, na ktorý som mala dobrý výhľad. Obrancov bolo stále menej a mi sme jednoducho nemali moc šancí utiecť, ak tu ja neuspejem. Boli to buď tuto rukojemníci, alebo všetci ostatný vrátane ich. 
"Snáď mi to po odpustíte." Zapla som svetelný meč a začala som do dverí vyrezávať dieru. Dosť veľkú na to, aby ňou mohla prejsť jedna osoba. To čo sa dialo na druhej strane, som pre teraz ignorovala. Mala som v pláne ju dokončiť a následne pomocou sily kus plátu vystreliť do miestnosti. Pri troche šťastia to aspoň jedného z nich sundá.